GASTROLÍSTOK ALEBO PENIAZE PRIAMO NA ÚČET? V ČECHÁCH V TOM MAJÚ JASNO.

Blog
sep 12
Share post

Otázka stravovania zamestnancov patrí medzi horúce témy nielen na pracovisku, ale aj na pôde slovenských až svetových politických kruhov. Návrh na výmenu gastrolístka za hotovosť priamo do vrecka zamestnanca bol v podmienkach Slovenskej republiky viackrát zmetený zo stola. V susednej Českej republike sa však chystá zmena. Česká ministerka financií zverejnila, že pracuje na návrhu zákona, ktorý predstavuje stravenkovou revoluci.

Čistý príjem namiesto gastrolístka

Na začiatku augusta prekvapila česká ministerka financií Alena Schillerová verejnosť svojím návrhom, ktoré české médiá označujú za stravenkovou revoluci. Návrh spočíva v tom, že k súčasným spôsobom príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca, ktorými sú zabezpečenie vlastného stravovania zamestnávateľom alebo pridelenie papierového či elektronického gastrolístka zamestnancovi s tým, že zamestnávateľ uhradí 55% hodnoty gastrolístka a zvyšných 45% pôjde zo mzdy zamestnanca, pribudla aj tretia možnosť. Tou by mal byť finančný príspevok zamestnávateľa priamo na účet zamestnanca.

Finančný príspevok by bol vo výške príspevku zamestnávateľa na hodnotu gastrolístka. Keďže je súčasnou optimálnou daňovou hodnotou stravného lístka, podľa zákona o dani z prijmů, suma 123 Kč (4,75 EUR), priamy finančný príspevok zamestnávateľa by predstavoval sumu vo výške približne 67,6 Kč (2,7 EUR) za každý stravný lístok. Za jeden mesiac, teda 20 pracovných dní, by takto zamestnanec získal 1 351,2 Kč (54 EUR) priamo na svoj účet.

Takýto finančný príspevok by bol posielaný zamestnancom oddelene od ich miezd a bol by oslobodený od daní či odvodov, predstavoval by teda čistý príjem zamestnanca, o ktorý sa navýši hodnota jeho mzdy.

O dôvodoch návrhu

Hlavnými dôvodmi pre zavedenie takejto zmeny bola jednak sloboda rozhodovania zamestnanca o nakladaní s jeho mzdou, a teda že by sa mohol so zamestnávateľom dohodnúť či si praje prispievať zo svojej mzdy na každý stravný poukaz v hodnote 45% hodnoty tohto poukazu alebo si radšej túto čiastku ponechá, od zamestnávateľa dostane jeho príspevok na účet, a o využití týchto prostriedkov rozhodne sám. Dôvodom tiež bola prebytočná administratívna záťaž a náklady na provízie gasto firmám, ktoré museli zamestnávatelia, ale aj obchodné reťazce uhrádzať.

Tento návrh zákona, ktorý získal v Českej republike podporu Hospodářskej komory a aj zástupcov maloobchodu, je ešte stále predmetom prác a vylepšovaní Ministerstva financií ČR.

Ako je to na Slovensku?

Čo sa týka slovenskej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov, tak podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce má zamestnávateľ niekoľko možností, ako splniť svoju povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie.

Môže tak urobiť:

poskytnutím teplého jedla vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie na sprostredkovanie stravovania. Zamestnávateľ pritom prispieva na dané jedlo v sume najmenej 55% ceny jedla,
poskytnutím príspevku vo forme stravovacej poukážky v hodnote najmenej 75 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín ( 75% zo sumy 5,10 EUR, teda 3,83 EUR),
poskytnutím finančného príspevku, avšak len v prípade, ak si zamestnávateľ nemôže splniť svoju povinnosť kvôli podmienkam výkonu práce zamestnanca, ktoré vylučujú použitie predchádzajúcich možností, resp. ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia nemôže využívať vyššie zmienené spôsoby stravovania.

Slovenská právna úprava teda umožňuje, aby si zamestnávateľ svoju povinnosť splnil aj prostredníctvom finančného príspevku na stravovanie zamestnanca namiesto gastro lístkov, ide však o raritnú možnosť, kedy musí byť kumulatívne splnených viacero podmienok. Tento inštitút sa preto na Slovensku využíva len minimálne.

V prípade, ak by sa podobná novela, akú chystá česká ministerka financií, uplatňovala na Slovensku, mesačne by sa finančná situácia zamestnancov, ktorých zamestnávatelia prešli na prispievanie na stravovanie formou finančného prostriedku, zmenila asi takto:

Pri súčasnej minimálnej hodnote stravného lístka 3,83 EUR, zamestnávateľ na každý stravný lístok v takejto hodnote prispeje svojimi 55%-ami, čo predstavuje sumu 2, 10 EUR.
Ak by tieto financie putovali rovno na účet zamestnanca, za mesiac by sa tam nazbieralo 42 EUR, a to ide len o financie, ktoré na stravné prispieva zamestnávateľ. Reálne by suma na bankovom účte vzrástla ešte aj o sumu, ktorú na stravný lístok zamestnanec prispieva zo svojej mzdy v hodnote 45% stravného lístka, teda 1,73 EUR na každý stravný lístok. Išlo by teda o príjemné navýšenie čistej mzdy.

Národná rada už viackrát preberala návrh podobného opatrenia, naposledy v roku 2016, avšak nedošlo k jeho schváleniu. Dôvodom, ktorým argumentovali odporcovia takéhoto riešenia bol práve nezdravý životný štýl a nezdravé stravovanie, ktoré by malo spôsobiť oslabenie gastrolístkov a umožnenie zamestnancom sa rozhodovať samostatne, ako naložia s predmetnými finančnými prostriedkami. Tieto argumenty boli v médiách prezentované najmä spoločnosťami zaoberajúcimi sa stravovacími službami a poskytovaním stravných lístkoch.

Vývoj českej stravenkovej revoluce, ale aj reakcií slovenských zákonodarcov budeme poctivo sledovať a vy sledujte nás, nech vždy včas viete o všetkom, čo môže pomôcť vášmu podnikaniu.