Problematiku promile v práce riešia viaceré právne predpisy, a to najmä zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce a zákon č. 124/2006 Z.z. o o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zákon o BOZP), ktoré upravujú postup, čo robiť, keď sa zamestnanec dostaví do práce pod vplyvom alkoholu alebo keď sa do stavu opitosti dostane počas pracovnej doby.
V prvom rade, právny poriadok SR nikde nedefinuje, čo to vlastne stav opitosti je. Podľa všeobecného úzusu sa však možno zhodnúť, že stavom opitosti je taký stav, ktorý výrazne znižuje duševné funkcie a celkové reakcie zamestnanca. Napriek absencii definície opitosti, je presne zadefinované v zákone č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, čo to je omamná látka, pričom ide o látku, ktorá má potenciál spôsobiť závislosť a výrazne mení správanie človeka.
Oveľa konkrétnejšie k tejto problematike pristupuje zákon o BOZP, ktorý výslovene ustanovuje, že požívať alkoholické či omamné látky je pri práci zakázané. A nielen požívať pri práci. Zákon o BOZP jasne formuluje tri hlavné zákazy, čo sa týka alkoholu, a to
1, nastúpiť do práce pod vplyvom alkoholu a inej omamnej látky,
2, požiť takúto látku na pracovisku,
3, požiť takúto látku počas pracovnej doby aj mimo pracoviska.
Podľa uvedeného by bolo vhodné si dávať pozor na alkohol aj počas spoločných obedných prestávok.
Podľa zákona o BOZP je zamestnávateľ nielen oprávnený, ale aj povinný pravidelne kontrolovať či náhodou zamestnanec v pracovnom čase nie je pod vplyvom alkoholu. Zákon však nehovorí o tom, ako často, či všetkých zamestnancov alebo námatkovo, ani dokonca to, čím presne by sa takáto kontrola mala vykonávať.
Najčastejšie spôsoby kontroly sú jednak vnemová či vizuálna kontrola, ktorá sa využíva na dennej báze, a to tak, že zamestnávateľ jednoducho zrakom či z konverzácie so zamestnancom zisťuje či je spôsobilý na prácu. Druhým, jednoznačnejším, spôsobom kontroly je dychová skúška, ktorá býva začiatkom série ďalších typov overenia či zamestnanec požil alkohol, čo sa ale už testuje vyšetrením krvi alebo moču.
Keďže je práve dychová skúška najčastejším spôsobom kontroly zamestnancov, poďme sa na ňu pozrieť zbližšia.
Pri dychovej skúške je nevyhnutné, aby bol alkohol teste nakalibrovaný, čo znamená, aby bol vhodne nameraný a nastavený, aby výsledky takéhoto merania skutočne zodpovedali realite. Kalibráciou sa zaoberajú profesionálne firmy a je užitočné vykonať kalibráciu každých 6 mesiacov.
Ak je tester v poriadku, netreba zabúdať na to, že pri testovaní by mal byť aspoň jeden svedok, aby sa predišlo ďalším sporom. Z dôvodu hygieny je nevyhnutné, aby bol pri každom zamestnancovi použitý nový náustok. Opomenutie tejto zásady môže mať nepriaznivé následky práve pre zamestnávateľa.
Ak sa na základe merania zistí, že zamestnanec alkohol požil, tak sa o tomto stave spíše protokol, v ktorom sa poznačia základné údaje o zamestnancovi, zamestnávateľovi, svedkovi, testeri, výsledku dychovej skúšky a netreba zabúdať uvádzať aj presný dátum a čas.
Zamestnanec by si mal byť vedomý, že vo všeobecnosti je povinný takúto skúšku kedykoľvek podstúpiť. Avšak aj k tejto povinnosti sú stanovené isté výnimky.
Prvou skupinou výnimiek sú výnimky týkajúce sa testeru. Zamestnanec totižto nie je povinný sa dychovej skúške podrobiť, ak zamestnávateľ nedodržal hygienické podmienky, a každý zamestnanec nie je testovaný vlastným náustkom. Rovnako môže zamestnanec zareagovať, ak sa dychová skúška má vykonávať testerom, ktorý nie je spoľahlivý, a teda zamestnávateľ nevie preukázať, že ide o certifikovaný tester.
Druhá skupina výnimiek sa týka zamestnanca. Ak by zamestnávateľ bezdôvodne opakovane podroboval zamestnanca dychovej skúške, išlo by o šikanózny postup a zamestnanec pri ďalšiu dychovú skúšku mohol odmietnuť. Na odmietnutie takéhoto testovania má zamestnanec právo aj vtedy, ak by testovanie mohlo ohroziť jeho zdravie a život. V tomto prípade môže zamestnávateľ požadovať, aby bol takýto zamestnanec vyšetrený iným spôsobom.
Ak sa preukáže, že je zamestnanec pod vplyvom alkoholu, zamestnávateľ s ním môže okamžite skončiť pracovný pomer, ale…
Okamžité skončenie pracovného pomeru umožňuje Zákonník práce v prípadoch závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zákon však nestanovuje, čo konkrétne spadá pod tento pojem, pričom hovorí, že pri porušovaní pracovnej disciplíny by mal zamestnávateľ vziať do úvahy to, či sa incident opakuje a aká je závažnosť konkrétneho konania zamestnanca.
Je preto možné, že zamestnanec vykonávajúci nebezpečnú prácu, napríklad s elektrickým prúdom, by vykonávaním svojej náplne práce pod vplyvom alkoholu mohol závažne porušiť pracovnú disciplínu, zatiaľ čo v prípade osoby vykonávajúcej upratovacie práce by o závažne porušenie ísť nemuselo.
Okamžite môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer so zamestnancom len písomne, a to do dvoch mesiacov, odkedy sa o danom konaním dozvedel. Teda ak so zamestnancom nerozviaže pracovný pomer bezprostredne po vykonaní dychovej skúšky, stále tak môže urobí ďalšie dva mesiace.
Dôsledkom takto skončeného pracovného pomeru je aj to, že zamestnanec nemá nárok na žiadne odstupné, a dokonca, ak vykonával činnosť, pri ktorej je požitie alkoholu výslovne zakázané, môže to zamestnanca okrem výpovede stáť aj stratu oprávnenia na vykonávanie danej činnosti.
Aj na základe vyššie zmienených následkov príchodu do práce po vianočnom večierku pod vplyvom alkoholu platí, že je lepšie prísť do práce na obed, ako do nej prísť v stave opitosti. 🙂
Tím PredajFirmu.sk Vám želá pokojné prežitie vianočných sviatkov.
Zdroj: Zákony SR uvedené v texte.
V dnešnom blogu sa venujeme tématike predaja firmy a problémom, s ktorými sa predajca…
Rozprávali sme sa s Matejom Turjaníkom, zakladateľom spoločnosti BIZ4EXIT s.r.o.,…